Niekedy mi to pripadá ako nezlučiteľná vec. Príroda a človek. Skúsenosti
hovoria o čiste komerčnom prístupe zameranom na vytváraní hotelov,
zaberaní čoraz väčších plôch, na to, aby sa napokon nebolo kde
rekreovať. Územné plány sa prerábajú podľa vrecka záujemcu o územie,
regulatívne podmienky zastavanosti územia neexistujú, nik nechce
rozhodnúť o vhodnosti architektúry do daného prostredia a o vplyve na
prírodu. Úrady sa dištancujú, občas sa ozve hlas z kruhov
komptentnejších. Ale psí hlas do neba nedôjde. Máme tu stavebné paškvily
od Tatier k Dunaju, pamätníčky doby a ich autorov, nabublanosť
investorov. Peniaze rozhodnú. Mali sme tu dobu panelovú, neforemnú zlú,
diktát, propaganda "úspechov" z katastrofálnymi následkami z hľadiska
kultúry, bývania, žitia. Ako pomenujú túto? Už nemáme obchody, salaše,
máme supermarkety, služby riešené technicky len premotoristov, motoresty
pre motorizovanú klientelu. Tá samozrejeme potrebuje cesty. Tie už máme
aj hlboko v dolinách. Zruby meniace sa na hotely. Turista zober si zo
sebou nie batoh, ale peňaženku. Teš sa na vybudovaný areál zábavy, míňaj
peniaze a to aj v tom prírodne najvzácnejšom prostredí. Zabudni na
prírodu na svoje zdravie a svojej rodiny, tráv svoj čas na kúpalisku aj v
lone veľhôr. Požívaj si slasti moci peňazí. Načo by si vyšiel z hotela,
veď je o teba postarané. Daj vystrieľať všetky medvede, ktorým si
uchmatol kus ich domova, a otravujú ťa pri hoteli, vyžeň všetko, čo ti
len príde pod nohy. Tu si predsa vládca ty. Kam sa to prepádame? Sú aj
iné modely, modely symbiózy a rozumu. Na to však musí Slovensko ešte len
dozrieť.
Vlado Čuchran - www.horami.sk
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára