utorok, 7. októbra 2014

KOBERCE, UBYTOVANIE - REJDOVÁ

príbeh

Dedinka nenápadne osadená v rozložitom údolí jednej z dolín Stolických vrchov. Nenápadná odbočka na ceste z Rožňavy do Dobšinej. Nepríliš vydarený vstup s chatrčami a ich obyvateľmi, ktorý odrádza. Napodiv, v obci to funguje a nie sú tu ani tak časté oplotenia a z fasád roztomilých dreveníc nemiznú historické drevené, či kovové artefakty. Panuje tu pokojná atmosféra, ďaleko od civilizovaného hurhaja a zmätku. Chlapi opravujúci strechy, akoby sa dohodli na spoločnom termíne. Určite vedia, že tu na valasku je život drsnejší, čas na prácu kratší. Romantika ich príbytkov je vykúpená preliatym potom predkov pôvodných obyvateľov.
Čas je ku tu pôvodnej kultúre nejaký zhovievavý, drevo je trvácne, kameň celý, domy tu žijú tak, ako v čase ich zrodu. Zub času ich príliž nenačal.
Minulosť a prítomnosť sa preplieta dymom horúcich pecí z obydlí. Pec je tu tak, ako všade spojivom rodiny. Tu navyše dotvára atmosféru domácej kuchyne, ubytovania, čo ponúka obec a miestni obyvatelia. K tomu domácka prívetivá atmosféra. Mliečko od kravičky, vajíčka priamo spod sliepočky, syr, mäso z pitvora, voňavý koláč od gazdinej, kompót z lesných plodov, z lesa kde stretneš medveďa a babku korenárku. Nič neprešlo chemickým prostredím supermarketov. Udivené očká dieťaťa neveria, že slivky rastú na strome a nevyrábajú sa v supermarkete.
Vidím úctu obyvateľov k sebe a k svojej minulosti. Vidieť tu rozlič značky áut. Aj tu sa pozná kto je kto a niektoré prvky stavieb narušujú nostalgiu pôvodných domov v duchu moderných stavebných materiálov, či puklíc z áut na stene drevenice. Vidieť, že niekde pôvodné nitky domácich sa ani po generáciách nepretrhli a domy sú vyžívané ako chalupy.













Podvečerná prechádzka, či ranné zobúdzanie sa slniečka predierajúceho sa spoza hradieb okolitých hôr, to je hotová pastva pre moje oči a foťák. Množstvo detailov ma uchvacuje. Nerátal som s tým, že navštívim dom akademického maliara Júliusa Hegyesyho. Úžasné. Akoby som vošiel do nedeľnej chvíľky poézie. Nečudujem sa, že sa venoval umeniu, takto obklopený.










Dedina http://www.rejdova.sk/ je známa svojou históriou, tradíciami, folklórom. Domácim tkaným kobercom sa venuje napr. rodina Molčanovcov. Vyhľadávané sú pre ich rozmanitosť, ručnú technológiu. Rodina sa venuje agroturizmu v ponuke ubytovania a domácej stravy pre hostí, v spoznávaní miestnych zvyklostí, života, kultúry.


Ako turistu ma zaujal a náučný chodník sprevádzajúci chodníky v okolí, čo pomáha poznať prírodu, kraj, po každej stránke. To ma motivovalo, že som po strávenej noci, šiel skúmať okolie a najmä Stolicu. Tu som narazil na stopu medveďa, čo mi išiel oproti, niekoľko hodín predo mnou, po tej istej blatistej ceste. Stolica je ale iný príbeh. 

KOBERCE, UBYTOVANIE:
Molčan Ján, 
Rejdová 55, 
Slovensko
0910 450 708
matusmolcan@centrum.skmatusmolcan@centrum.sk

1 komentár:

  1. http://kosice.korzar.sme.sk/c/7982543/skvely-kresliar-hegyesy-pozyva-na-vernisaz.html?utm_source=link&utm_medium=rss&utm_campaign=rss

    OdpovedaťOdstrániť