piatok 30. decembra 2011

Šéf turizmu: Slováci stále nevedia byť milí

Na úvod odcitujem článok: z http://cestovanie.sme.sk/c/6196394/sef-turizmu-slovaci-stale-nevedia-byt-mili.html

Šéf turizmu: Slováci stále nevedia byť milí

To, čo Slovákom turisti zo zahraničia najviac vyčítajú, je prístup.

BRATISLAVA. Úroveň cestovného ruchu sa u nás zlepšuje, obsluhujúci Slováci však stále nevedia byť takí milí a priateľskí ako ich kolegovia zo zahraničia. Tvrdí to generálny riaditeľ Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) Peter Belinský.

Zahraniční novinári a touroperátori, s ktorými Belinský prichádza do kontaktu, si pochvaľujú najmä zlepšujúcu sa infraštruktúrnu vybavenosť niektorých regiónov. "Vezmime si Liptov, Tatry, kde hovoria o vybavenosti lyžiarskych svahov, o akvaparkoch, vysoko hodnotia štandard ubytovania na Slovensku," povedal agentúre SITA šéf SACR.

Počet zahraničných návštevníkov v slovenských ubytovacích zariadeniach v prvých troch kvartáloch tohto roka stúpol oproti rovnakému obdobiu minulého roka o desať percent. Najviac turistov k nám chodí z Česka, Poľska, Maďarska, Nemecka, Rakúska, Ukrajiny a Ruska.

To, čo Slovákom ľudia zo zahraničia najviac vyčítajú, je podľa Belinského ľudský prístup. "Nevieme byť milí pri obsluhovaní, chýba nám troška taký profesionálny úsmev, profesionálna ústretovosť. Stačí, keď prídeme do zahraničia a vidíme našich ľudí, ktorí obsluhujú napríklad v Rakúsku v lyžiarskych strediskách a všetci sú milí, profesionálni. Neviem, prečo sa nám toto nedarí doma na Slovensku," vysvetlil Belinský.

Ako však dodal, v súčasnosti sa vo všetkých ukazovateľoch zlepšujeme. "Trend je dobrý. Čo ešte naozaj potrebujeme, je, aby sa spustila k tejto téme aj celospoločenská diskusia," doplnil. Na zlepšujúci sa stav podľa Belinského poukázali aj tohtoročné majstrovstvá v hokeji, ktoré sa odohrali v Bratislave a Košiciach. "Slovensko ukázalo istú kompetentnosť, že vie zorganizovať aj veľké udalosti a na slušnej úrovni," uzavrel.

O úrovni služieb a o odbornej zdatnosti manažovania turizmu píšem na tomto blogu, čitateľ nech si ho prelistuje a skonštatuje slovenské špecifiká, viac menej zodpovedajúce citovaným výčitkám. Nie sú to vymyslené báchorky, ale konkrétne udalosti s dôkazmi. Toľko na úvod.

Turizmus, teda cestovanie a spoznávanie krajiny potrebuje mať odborne zdatných ľudí, ktorí sú zanietení v danom odbore, poznajú svoj odbor a svoju krajinu a nie sú to len tvrdí biznismani, ktorým je jedno v akom odbore podnikajú. Personál, ten lepší sa uplatnil inde za iné peniažky. Personálu taktiež musí práca voňať. A veruže mnohokrát nevonia.

A legislatíva o ktorej sa tiež niekde zmieňujem, nemôže byť nápomocná týmže vytvára nejaké teplé miestečká pre rozličných funkcionárov, ktorí nevedia kde je Sněžka, alebo, nepoznajú ani svoje okolie, nieto ešte svoju krajinu.

Podpora turistiky, turizmu a prírodných aktivít nespočíva v toku financií, nadobudnutých tržbou za pobyty, nocľahy, odvádzaného do kasy, kde sa použijú úplne na iné účely.

Podpora nie je len v tvorbe bulletinov za štátne prostriedky smutne sa povaľujúcich na policiach recepcií hotelov, možno aj chát, o ktoré málokto zavadí. Tie často nie sú tam, kde by informácie mali poskytnúť. Je to aj v tvorbe a ochrane prírody, bráneniu jej devastácií,  pýcha na krásy krajiny. Patričná dávka lokálpatriotizmu daná výchovou či prirodzenosťou. Empatia poskytovateľov služieb, odborné manažovanie od štátu počnúc. Pohľad návštevníka na zatvorený bufet, nexistujúci informačný systém, odstavený bager pred oknami ubytovania, či zerodovanú zjazdovku v lete, je asi zlá reklama. Je to v ľuďoch.

Návštevnosť cudzincov je v mnohých prípadoch len krátkodobá. Prečo asi? Obec, mesto nemá čo ponúknuť, alebo aj má, ale nevie to ponúknuť. Veľmi jednoduché je porovnanie Slovenska  a Česka. Zatiaľ u našich susedov domorodci poznajú svoju obec, dedinu, poznajú jej pamätihodnosti, históriu, majú svoje zámočky, kúrie, hospody, mlyny, treba sa spýtať na Slovensku či vedia, kto žil v blízkom kaštieliku...

Máme množstvo pamiatok, kúpeľov, prameňov, význačných prírodných a krajinných lokalít, pamiatok, rezervácií a nie hocijakých a nebyť GPS ani o nich nevieme, alebo tam netrafíme. Smerovníky málokde existujú, zato máme množstvo bilbordov a iných krajinu hyzdiacich pútačov, cez ktoré pomaly tú nádhernú krajinu ani nie je vidieť.

Máme množstvo prívetivých ľudí, ktorí takto neformálne reprezentujú našu krajinu, máme množstvo špecialít, čo hodnotia najmä vyznávači dobrého jedla. Máme mnoho nadšencov pracujúcich dobrovoľne na propagáci Slovenska a informáciách o ňom. Máme...

Máme. Ale akosi to nevieme podať, predostrieť, ukázať, pochváliť sa tým. To je tá slovenská choroba turizmu.

Vlado Čuchran  horami.sk