Už sme si nejako zvykli, či skôr naučili prijímať správy (ale ja si na to nikdy nezvyknem), že na Slovensku sú pokrivkávajúce služby a neochotný či nevzdelaný personál (česť výnimkám) a niektorí podnikatelia zaradení do kategórie vyvolených pod pláštikom prezentácie tejto krajiny pýtajú nehorázne dotácie, aby nakoniec aj takto bielili štátnu pokladňu, a pritom nepomáhali cestovnému ruchu, ale sami sebe, na neznalosť základných návykov, rozsahu a kvality služieb takýchto zariadení, kde zvíťazila komercia pred účelom, kde včerajší neznalec problematiky dnes podniká v v cestovnom ruchu, na rozšafné štátne podpory, jasné, že pre vyvolených, kde sa vynakladajú neuveriteľné sumy na vydanie akýchsi propagačných CD, vraj na propagáciu Slovenska, čo nikde nevidieť (a dosť chodím a nikde nič), že sa tu spochybňujú pradávne vlastnícke práva ku chatám a zariadeniam turistických spolkov vo Vysokých Tatrách, ešte z čias Rakúsko – Uhorska, keď tu istý populista, vodca, so svojou suitou sprivatizovali úplne náhodou lukratívne pozemky a úplne náhodou v čase, keď sa tu čosi tára o olympiáde na Slovensku sa tu robia znova kroky vedúce k devastácií krajiny pod Tatrami, aby sa následne skonštatovalo „stalo sa tak už čo“ a sú snahy rozobrať si chaty, ktoré fungujú pre verejnosť, v správe štátneho orgánu patriacemu terajšej vládnej moci, tak to vnímam každú chvíľu a vždy, ale to, že sa táto krajina dokáže stále viac a viac zhovädiť, nevraviac o politických dianiach, tak to mi už rozum zastáva.
Kto trocha pozná Slovensko zistí, že proklamovaná prívetivosť, ochota, patrí čím ďalej viac do skanzenu, vynímajúc prostých obyvateľov najmä v náročnejších odľahlejších končinách. Služby sa zhoršujú, už len napr. zavretými obchodmi v nedeľu, takže hladný návštevník si o tom urobí svoj názor a najbližšie túto krajinu obíde veľkým oblúkom, takže vznikne potreba štátu podporiť cestovný ruch, zasadne tisíc úradníkov, nájde sa riešenie, vyhľadá správna firma a vyhlási sa pre ňu súťaž, víťazná firma to vyrieši tým, že zinkasuje balík peňazí, časť z toho odvedie usporiadateľom takejto srandy. Bilanciu na poli cestovného ruchu to nijako nezlepší, peniažky sa dostali na správne miesto, upevnila sa vládna moc a personál zariadení cestovného ruchu bude naďalej akoby na nútených prácach, tržby štátu sa nezvýšia, naopak zvýšia výdavky vynaložené na úradnícky chápaný rozvoj cestovného ruchu, takže štát si bilanciu príjmov a výdavkov musí vylepšiť zvýšením príjmov, čo predstavujú dane, poplatky, kolky inkasované od ľudí. Ten istý neprívetivý (česť výnimkám) personál potom nadáva na nízky plat, vysoké dane, zlú dopravu, drahé zdravotníctvo... drahý štát.
Pozri:
http://www.lidovky.cz/baldynsky-do-tater-uz-nikdy-kecup-iba-k-ranajkam-a-skibus-nepremava-108-/nazory.aspx?c=A140319_143553_ln_nazory_rak
piatok 21. marca 2014
streda 21. augusta 2013
Slovenský turizmus - márna snaha o zlepšenie
http://dennik.tyzden.sk/eugen-korda/2013/08/18/vysoke-tatry-nikdy-viac/
Nuž realita je taká a asi nebudem sám a jediný, čo má podobné skúsenosti. Neviem si predstaviť, že krajina, kde to škrípe na každom kroku, kde funguje asi len predpoveď počasia, ale občas sa nestrafia dátumy, si trúfa napr. na usporiadanie olympiády. Ak chce mať blamáž sveta v každom ohľade, s tunelom na konci rozpočtu, za tým pustatina, tak prosím. Už nás spoznali pri usporadúvaní istej olympiády, takže nič nového. O cestovnom ruchu je radosť písať. Veď je tu toľko príbehov, námetov...
Nuž realita je taká a asi nebudem sám a jediný, čo má podobné skúsenosti. Neviem si predstaviť, že krajina, kde to škrípe na každom kroku, kde funguje asi len predpoveď počasia, ale občas sa nestrafia dátumy, si trúfa napr. na usporiadanie olympiády. Ak chce mať blamáž sveta v každom ohľade, s tunelom na konci rozpočtu, za tým pustatina, tak prosím. Už nás spoznali pri usporadúvaní istej olympiády, takže nič nového. O cestovnom ruchu je radosť písať. Veď je tu toľko príbehov, námetov...
nedeľa 16. decembra 2012
Turizmus dagdze na vyhodze
„Ide Vám vlek?“
„Neznam“
„Pôjde?“
„Neznam“
„Máte niečo dobré k jedlu?“
„Neznam, bo kuhar sebe bere najľepše meso domu“
„Prosím si nealkoholické pivo“
„Dobre“
„Ale ja som chcel nealko nie dvanástku“
„A to ne jedno?“
„Neznam“
„Pôjde?“
„Neznam“
„Máte niečo dobré k jedlu?“
„Neznam, bo kuhar sebe bere najľepše meso domu“
„Prosím si nealkoholické pivo“
„Dobre“
„Ale ja som chcel nealko nie dvanástku“
„A to ne jedno?“
sobota 7. januára 2012
Zdroj informáci pre tvorcov turizmu
http://www.praveorechove.com/
Tak toto by si mali tvorcovia turizmu zobrať za domácu úlohu a naštudovať! Aby spoznali Slovensko a jeho tradície ako hlbokú studnicu poznania.
www.horami.sk Vlado Čuchran
Tak toto by si mali tvorcovia turizmu zobrať za domácu úlohu a naštudovať! Aby spoznali Slovensko a jeho tradície ako hlbokú studnicu poznania.
www.horami.sk Vlado Čuchran
TURIZMUS: Slovenské lyžiarske strediská patria v Európe k najlacnejším
http://www.tasr.sk/25.axd?k=20111222TBB02042
Portál skúmal ceny v 488 strediskách v 11 európskych krajinách. Z výsledkov vyplýva, že napríklad vo Švajčiarsku patria takmer všetky strediská k drahším, v Rakúsku sa nájdu takmer všetky cenové kategórie od najdrahších až po lacné.
Portál radí, aby si lyžiari, ktorí počas sezóny lyžujú dlhší čas, kupovali týždenné alebo sezónne skipasy. Vo Švajčiarsku, Nórsku a Francúzsku sa sezónna karta oplatí pre tých, ktorí na kopcoch pobudnú viac než štyri týždne. Vo Švédsku, Rakúsku, Lichtenštajnsku, Fínsku, Nemecku a na Slovensku sa oplatia už pri viac než troch týždňoch.
Vo Švajčiarsku, Nórsku, Švédsku, Rakúsku a Nemecku sa týždňový skipas oplatí od šiesteho dňa, v Lichtenštajnsku a Fínsku od piateho dňa. Naopak, v Taliansku, Francúzsku a na Slovensku nie sú týždňové skipasy výhodnejšie ako sedem jednodňových skipasov.
Najdrahšie sú v priemere týždňové skipasy vo Švajčiarsku (229 eur), za ktorým nasledujú Taliansko (213 eur), Rakúsko (204 eur), Nórsko (197 eur) a Fínsko (189 eur). Najlacnejšie sú v Česku (100 eur), na Slovensku (124 eur) a v Nemecku (128 eur).
Informovala o tom agentúra APA.
TURIZMUS: Slovenské lyžiarske strediská patria v Európe k najlacnejším
Viedeň 1. januára (TASR) - Najdrahším lyžiarskym strediskom v Európe je nórsky Hemsedal, vyplýva zo štúdie portálu www.ab-in-den-urlaub.de. V Hemsedale sa za skipas na jeden deňv priemere platí 49 eur. Druhým najdrahším strediskom je Graubünden vo Švajčiarsku, kde sa za deň lyžovania platí 47 eur, a rakúsky Ischgl so 46 eur na osobu a deň je tretí. Na dolnom konci zoznamu sa nachádzajú slovenské Nízke Tatry a české Krkonoše, kde jeden deň lyžovania v priemere stojí 25 eur respektíve 21 eur.Portál skúmal ceny v 488 strediskách v 11 európskych krajinách. Z výsledkov vyplýva, že napríklad vo Švajčiarsku patria takmer všetky strediská k drahším, v Rakúsku sa nájdu takmer všetky cenové kategórie od najdrahších až po lacné.
Portál radí, aby si lyžiari, ktorí počas sezóny lyžujú dlhší čas, kupovali týždenné alebo sezónne skipasy. Vo Švajčiarsku, Nórsku a Francúzsku sa sezónna karta oplatí pre tých, ktorí na kopcoch pobudnú viac než štyri týždne. Vo Švédsku, Rakúsku, Lichtenštajnsku, Fínsku, Nemecku a na Slovensku sa oplatia už pri viac než troch týždňoch.
Vo Švajčiarsku, Nórsku, Švédsku, Rakúsku a Nemecku sa týždňový skipas oplatí od šiesteho dňa, v Lichtenštajnsku a Fínsku od piateho dňa. Naopak, v Taliansku, Francúzsku a na Slovensku nie sú týždňové skipasy výhodnejšie ako sedem jednodňových skipasov.
Najdrahšie sú v priemere týždňové skipasy vo Švajčiarsku (229 eur), za ktorým nasledujú Taliansko (213 eur), Rakúsko (204 eur), Nórsko (197 eur) a Fínsko (189 eur). Najlacnejšie sú v Česku (100 eur), na Slovensku (124 eur) a v Nemecku (128 eur).
Informovala o tom agentúra APA.
piatok 30. decembra 2011
Šéf turizmu: Slováci stále nevedia byť milí
Na úvod odcitujem článok: z http://cestovanie.sme.sk/c/6196394/sef-turizmu-slovaci-stale-nevedia-byt-mili.html
Šéf turizmu: Slováci stále nevedia byť milí
To, čo Slovákom turisti zo zahraničia najviac vyčítajú, je prístup.
BRATISLAVA. Úroveň cestovného ruchu sa u nás zlepšuje, obsluhujúci Slováci však stále nevedia byť takí milí a priateľskí ako ich kolegovia zo zahraničia. Tvrdí to generálny riaditeľ Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) Peter Belinský.
Zahraniční novinári a touroperátori, s ktorými Belinský prichádza do kontaktu, si pochvaľujú najmä zlepšujúcu sa infraštruktúrnu vybavenosť niektorých regiónov. "Vezmime si Liptov, Tatry, kde hovoria o vybavenosti lyžiarskych svahov, o akvaparkoch, vysoko hodnotia štandard ubytovania na Slovensku," povedal agentúre SITA šéf SACR.
Počet zahraničných návštevníkov v slovenských ubytovacích zariadeniach v prvých troch kvartáloch tohto roka stúpol oproti rovnakému obdobiu minulého roka o desať percent. Najviac turistov k nám chodí z Česka, Poľska, Maďarska, Nemecka, Rakúska, Ukrajiny a Ruska.
To, čo Slovákom ľudia zo zahraničia najviac vyčítajú, je podľa Belinského ľudský prístup. "Nevieme byť milí pri obsluhovaní, chýba nám troška taký profesionálny úsmev, profesionálna ústretovosť. Stačí, keď prídeme do zahraničia a vidíme našich ľudí, ktorí obsluhujú napríklad v Rakúsku v lyžiarskych strediskách a všetci sú milí, profesionálni. Neviem, prečo sa nám toto nedarí doma na Slovensku," vysvetlil Belinský.
Ako však dodal, v súčasnosti sa vo všetkých ukazovateľoch zlepšujeme. "Trend je dobrý. Čo ešte naozaj potrebujeme, je, aby sa spustila k tejto téme aj celospoločenská diskusia," doplnil. Na zlepšujúci sa stav podľa Belinského poukázali aj tohtoročné majstrovstvá v hokeji, ktoré sa odohrali v Bratislave a Košiciach. "Slovensko ukázalo istú kompetentnosť, že vie zorganizovať aj veľké udalosti a na slušnej úrovni," uzavrel.
O úrovni služieb a o odbornej zdatnosti manažovania turizmu píšem na tomto blogu, čitateľ nech si ho prelistuje a skonštatuje slovenské špecifiká, viac menej zodpovedajúce citovaným výčitkám. Nie sú to vymyslené báchorky, ale konkrétne udalosti s dôkazmi. Toľko na úvod.
Turizmus, teda cestovanie a spoznávanie krajiny potrebuje mať odborne zdatných ľudí, ktorí sú zanietení v danom odbore, poznajú svoj odbor a svoju krajinu a nie sú to len tvrdí biznismani, ktorým je jedno v akom odbore podnikajú. Personál, ten lepší sa uplatnil inde za iné peniažky. Personálu taktiež musí práca voňať. A veruže mnohokrát nevonia.
A legislatíva o ktorej sa tiež niekde zmieňujem, nemôže byť nápomocná týmže vytvára nejaké teplé miestečká pre rozličných funkcionárov, ktorí nevedia kde je Sněžka, alebo, nepoznajú ani svoje okolie, nieto ešte svoju krajinu.
Podpora turistiky, turizmu a prírodných aktivít nespočíva v toku financií, nadobudnutých tržbou za pobyty, nocľahy, odvádzaného do kasy, kde sa použijú úplne na iné účely.
Podpora nie je len v tvorbe bulletinov za štátne prostriedky smutne sa povaľujúcich na policiach recepcií hotelov, možno aj chát, o ktoré málokto zavadí. Tie často nie sú tam, kde by informácie mali poskytnúť. Je to aj v tvorbe a ochrane prírody, bráneniu jej devastácií, pýcha na krásy krajiny. Patričná dávka lokálpatriotizmu daná výchovou či prirodzenosťou. Empatia poskytovateľov služieb, odborné manažovanie od štátu počnúc. Pohľad návštevníka na zatvorený bufet, nexistujúci informačný systém, odstavený bager pred oknami ubytovania, či zerodovanú zjazdovku v lete, je asi zlá reklama. Je to v ľuďoch.
Návštevnosť cudzincov je v mnohých prípadoch len krátkodobá. Prečo asi? Obec, mesto nemá čo ponúknuť, alebo aj má, ale nevie to ponúknuť. Veľmi jednoduché je porovnanie Slovenska a Česka. Zatiaľ u našich susedov domorodci poznajú svoju obec, dedinu, poznajú jej pamätihodnosti, históriu, majú svoje zámočky, kúrie, hospody, mlyny, treba sa spýtať na Slovensku či vedia, kto žil v blízkom kaštieliku...
Máme množstvo pamiatok, kúpeľov, prameňov, význačných prírodných a krajinných lokalít, pamiatok, rezervácií a nie hocijakých a nebyť GPS ani o nich nevieme, alebo tam netrafíme. Smerovníky málokde existujú, zato máme množstvo bilbordov a iných krajinu hyzdiacich pútačov, cez ktoré pomaly tú nádhernú krajinu ani nie je vidieť.
Máme množstvo prívetivých ľudí, ktorí takto neformálne reprezentujú našu krajinu, máme množstvo špecialít, čo hodnotia najmä vyznávači dobrého jedla. Máme mnoho nadšencov pracujúcich dobrovoľne na propagáci Slovenska a informáciách o ňom. Máme...
Máme. Ale akosi to nevieme podať, predostrieť, ukázať, pochváliť sa tým. To je tá slovenská choroba turizmu.
Vlado Čuchran horami.sk
BRATISLAVA. Úroveň cestovného ruchu sa u nás zlepšuje, obsluhujúci Slováci však stále nevedia byť takí milí a priateľskí ako ich kolegovia zo zahraničia. Tvrdí to generálny riaditeľ Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) Peter Belinský.
Zahraniční novinári a touroperátori, s ktorými Belinský prichádza do kontaktu, si pochvaľujú najmä zlepšujúcu sa infraštruktúrnu vybavenosť niektorých regiónov. "Vezmime si Liptov, Tatry, kde hovoria o vybavenosti lyžiarskych svahov, o akvaparkoch, vysoko hodnotia štandard ubytovania na Slovensku," povedal agentúre SITA šéf SACR.
Počet zahraničných návštevníkov v slovenských ubytovacích zariadeniach v prvých troch kvartáloch tohto roka stúpol oproti rovnakému obdobiu minulého roka o desať percent. Najviac turistov k nám chodí z Česka, Poľska, Maďarska, Nemecka, Rakúska, Ukrajiny a Ruska.
To, čo Slovákom ľudia zo zahraničia najviac vyčítajú, je podľa Belinského ľudský prístup. "Nevieme byť milí pri obsluhovaní, chýba nám troška taký profesionálny úsmev, profesionálna ústretovosť. Stačí, keď prídeme do zahraničia a vidíme našich ľudí, ktorí obsluhujú napríklad v Rakúsku v lyžiarskych strediskách a všetci sú milí, profesionálni. Neviem, prečo sa nám toto nedarí doma na Slovensku," vysvetlil Belinský.
Ako však dodal, v súčasnosti sa vo všetkých ukazovateľoch zlepšujeme. "Trend je dobrý. Čo ešte naozaj potrebujeme, je, aby sa spustila k tejto téme aj celospoločenská diskusia," doplnil. Na zlepšujúci sa stav podľa Belinského poukázali aj tohtoročné majstrovstvá v hokeji, ktoré sa odohrali v Bratislave a Košiciach. "Slovensko ukázalo istú kompetentnosť, že vie zorganizovať aj veľké udalosti a na slušnej úrovni," uzavrel.
O úrovni služieb a o odbornej zdatnosti manažovania turizmu píšem na tomto blogu, čitateľ nech si ho prelistuje a skonštatuje slovenské špecifiká, viac menej zodpovedajúce citovaným výčitkám. Nie sú to vymyslené báchorky, ale konkrétne udalosti s dôkazmi. Toľko na úvod.
Turizmus, teda cestovanie a spoznávanie krajiny potrebuje mať odborne zdatných ľudí, ktorí sú zanietení v danom odbore, poznajú svoj odbor a svoju krajinu a nie sú to len tvrdí biznismani, ktorým je jedno v akom odbore podnikajú. Personál, ten lepší sa uplatnil inde za iné peniažky. Personálu taktiež musí práca voňať. A veruže mnohokrát nevonia.
A legislatíva o ktorej sa tiež niekde zmieňujem, nemôže byť nápomocná týmže vytvára nejaké teplé miestečká pre rozličných funkcionárov, ktorí nevedia kde je Sněžka, alebo, nepoznajú ani svoje okolie, nieto ešte svoju krajinu.
Podpora turistiky, turizmu a prírodných aktivít nespočíva v toku financií, nadobudnutých tržbou za pobyty, nocľahy, odvádzaného do kasy, kde sa použijú úplne na iné účely.
Podpora nie je len v tvorbe bulletinov za štátne prostriedky smutne sa povaľujúcich na policiach recepcií hotelov, možno aj chát, o ktoré málokto zavadí. Tie často nie sú tam, kde by informácie mali poskytnúť. Je to aj v tvorbe a ochrane prírody, bráneniu jej devastácií, pýcha na krásy krajiny. Patričná dávka lokálpatriotizmu daná výchovou či prirodzenosťou. Empatia poskytovateľov služieb, odborné manažovanie od štátu počnúc. Pohľad návštevníka na zatvorený bufet, nexistujúci informačný systém, odstavený bager pred oknami ubytovania, či zerodovanú zjazdovku v lete, je asi zlá reklama. Je to v ľuďoch.
Návštevnosť cudzincov je v mnohých prípadoch len krátkodobá. Prečo asi? Obec, mesto nemá čo ponúknuť, alebo aj má, ale nevie to ponúknuť. Veľmi jednoduché je porovnanie Slovenska a Česka. Zatiaľ u našich susedov domorodci poznajú svoju obec, dedinu, poznajú jej pamätihodnosti, históriu, majú svoje zámočky, kúrie, hospody, mlyny, treba sa spýtať na Slovensku či vedia, kto žil v blízkom kaštieliku...
Máme množstvo pamiatok, kúpeľov, prameňov, význačných prírodných a krajinných lokalít, pamiatok, rezervácií a nie hocijakých a nebyť GPS ani o nich nevieme, alebo tam netrafíme. Smerovníky málokde existujú, zato máme množstvo bilbordov a iných krajinu hyzdiacich pútačov, cez ktoré pomaly tú nádhernú krajinu ani nie je vidieť.
Máme množstvo prívetivých ľudí, ktorí takto neformálne reprezentujú našu krajinu, máme množstvo špecialít, čo hodnotia najmä vyznávači dobrého jedla. Máme mnoho nadšencov pracujúcich dobrovoľne na propagáci Slovenska a informáciách o ňom. Máme...
Máme. Ale akosi to nevieme podať, predostrieť, ukázať, pochváliť sa tým. To je tá slovenská choroba turizmu.
Vlado Čuchran horami.sk
piatok 21. októbra 2011
Slovenský turizmus
Nuž nedá mi nereagovať. Slovensko je jedna z mála krajín s tak bohatou pestrosťou prírodných krás na malom priestore od nádherných veľhôr, cez divoké rokliny, romantické hole, poľany, grúne, kopce, doliny, minerálne pramene, pralesy, rašeliniská, lužné lesy až po nádherné podzemné skvosty, s prírodou s pôvodnou faunou, flórou, MÁ jednoznačne čo ponúknuť. Ako dlhoročný turista či horolezec a jaskyniar viem o čom hovorím.
Služby? Slovenské prostredie služieb v turistike a turizme žiaľ nemá profesionálnu úroveň v oblasti propagácie. Spomeňme nešťastný prípad - článok "Slovensko lákalo turistov fotografiou Sněžky" (http://korzar.sme.sk/c/4523632/slovensko-lakalo-turistov-fotografiou-snzky.html) ale aj (http://www.abcreklama.sk/news.php?sel=1&id=1405) čo je trapas nad trapasy.
Porovnanie služieb na Slovensku a inde? Kde ako, ale výrazne to návštevník pozná prekročením Slovensko - Poľskej hranice Tatier. Na jedne strane ohromný nápor ľudí dobre zvládnutý službami, stravou, ubytovaním, informáciami, na druhej strane rozbité záchody, žiadna strava, žiadne informačné materiály. Nuž úbohosť slovenských hostiteľov. Neviem aký návštevník sa do slovenskej destinácie vráti, ak nemá základný pocit pohody.
Je to v ľuďoch. A sú obce aj na našej strane, kde to turisticky frčí. Nik im nič nevnucoval, nepýtajú Eurofondy, nefrflú, pracujú na sebe a žiju z návštevnosti. Držím im palce.
Myslím, že v profesionálnych štátnych inštitúciách propagujúcich Slovensko by mali byť profesionáli odchovanými na horských chodníkoch, ktorým určite nerobí problém zemepis vlastnej krajiny a nie úradníci poznajúc krajinu snáď len spoza okna klimatizovanej limuzíny.
Vlado Čuchran - www.horami.sk
pokračovanie...
Slovenský turizmus na pokračovanie
<><> <><>
Žiaľ stále to nefunguje. Opäť tu máme legislatívu, ktorá tu vytvára štruktúru riadenia. Pracujem v turistike nejaký ten rok a zaujíma ma oblasť prírody turistiky, rozvoja turizmu a sledujem s úsmevom slovenský turizmus najmä pre niektoré trapasy v minulosti a mám na neho veľmi kritický názor. Zaujíma ma model financovania podpory turistiky, prešiel som si zákon o Podpore cestovného ruchu a pravdupovediac mám pocit, že je to zákon o orgánoch o byrokratických orgánoch, článkoch a nie o modele podpory. (veď sa tak nazýva) Čítam na webe niektoré balastné dokumenty o „rozvoji“ z rozličných zdrojov. Je to, ako keby tí ľudia nikdy neboli v teréne a mnohé hovorí o nepoznaní vlastnej krajiny, čo je smutné. Teoretici. Frázy, dopletená štylizácia, komplikovanosť založená na byrokratickej pyramíde a na riadení. Všetci chcú len riadiť. Štátny dirigizmus. Mám pocit, že pohyb v prírode či pamätihodnostiach by nemal byť riadený komplikovanými orgánmi, lebo to skončí amaterizmom. Štát má vytvoriť rámec, pravidlá v ktorom má fungovať cestovný ruch a turistika. Nie som presvedčený, že by pobyt ľudí v prírode, cestovateľstvo by malo byť riadené. Vždy ide o princíp dopytu a ponuky a nie o príkazy, umelé dotácie, či záchranné balíky, ako si to vyžadovali niektoré firmy, ktorým nevyšla sezóna (sneh, a pod.) To je riadna trúfalosť.
Slovensko je nádherná krajina a domáci ju poznajú v mnohých prípadoch menej ako zahraniční návštevníci a čo je smutné, ich kroky smerujú za hranice, aby potom pri spoločenskom posedení ukazovali svoje digifoto s Egypta či exotických ostrovov. Samozrejme, že keby aj by mali poznať napríklad Malú Fatru hoci len z doliny, zvolia si radšej Veľkú, pretože to znie v takýchto kruhoch lepšie. Zmenili sa batožiny. Miesto batoha či tašky stačí tučná peňaženka. Nuž...
KST (Klub slovenských turistov) je platený z príspevkov a od štátu. Existuje množstvo dobrovoľníkov, nadšencov a propagátorov krás Slovenska, (množstvo webov) zapojených do tvorby značení, aktualizácie a spracovania údajov v teréne (GPS), zhotovovaní a údržbe terénnych bodov. Títo majú najväčší podiel na rozvoji cestovného ruchu. Sú to osobné kontakty, komunikácia, výmena skúsenosti, informácie v teréne, čo tvorí podstatu diania na horách či v mestách. Štátny aparát nech funguje na báze propagácie podpornými produktmi či štátnou reklamou a nie vytváraním riadiacich štruktúr na okresoch, krajoch a neviem kde ešte. Veď títo funkcionári sú len púhymi úradníkmi. Nech funguje model priamo financujúcich tvorcov rozvoja. Veď funguje tuším nejaký model poplatkov od zariadení do kasy obcí. „Je to poplatok za posteľ (2 Sk za posteľ ročne), ktorý platí každý majiteľ penziónu alebo ubytovania na súkromí a rekreačný poplatok, ktorý platia návštevníci NP (15 Sk za deň). Aj keď 70 % obcí a 40 % vlastníkov a podnikateľov v cestovnom ruchu uviedlo, že zisky z ich ekonomických činností v NP sa využívajú opäť na manažment alebo na rozvoj služieb v tomto území, v praxi je hodnovernosť tejto informácie neoveriteľná. Oba poplatky sú príjmom v rozpočtoch obcí a ich využitie podlieha rozhodnutiu obecného zastupiteľstva a nie je viazané účelom využitia podľa pôvodu príjmu. Množstvo obecných prostriedkov investovaných do ochrany a manažmentu parku tak nezávisí len od ekonomickej situácie obce, ale aj od záujmov obecného zastupiteľstva.“ Zdroj: http://www.uke.sav.sk/zp/2002/zp1/kluvanko.htm (údaje sú staršieho dáta a išlo o NP Slovenský raj) Model financovania za „postele“, ktoré sú smerované do obce jasne naznačuje, že ide o turizmus – teda cestovateľstvo. Prečo má chatár platiť obci, ak je táto od neho na hony vzdialená? Ak by to bolo myslené vážne a do rozvoja turizmu by bola vložená aj turistika v tom širokom slova zmysle, bol by tam model, ktorý predkladám. Ak teda už majitelia zariadení, ku ktorým sa dovedie klientela práve vďaka značkárom, propagátorom, gepeéskarom a ďalším neplateným priaznivcom, (teda inými než obce), čosi niekomu odvádzajú, platia, tak by mali platiť práve týchto nadšencov a turistov. Neviem prečo to ide na obec a tam sa to môže rozhodnúť. Ak teda hovoríme o tejto dani či odvode, (nazvem ju „turistickou daňou“) tak tá by mala byť smerovaná priamo do KST (či inej organizačnej strechy aktivít v prírode, ak by činnosť mala v štatúte a zúčastňovala by sa aktívne činností). Tam sú tie včielky, čo pracujú na rozvoji turistiky a turizmu. Tento model ja ale nevidím.
KST (Klub slovenských turistov) je platený z príspevkov a od štátu. Existuje množstvo dobrovoľníkov, nadšencov a propagátorov krás Slovenska, (množstvo webov) zapojených do tvorby značení, aktualizácie a spracovania údajov v teréne (GPS), zhotovovaní a údržbe terénnych bodov. Títo majú najväčší podiel na rozvoji cestovného ruchu. Sú to osobné kontakty, komunikácia, výmena skúsenosti, informácie v teréne, čo tvorí podstatu diania na horách či v mestách. Štátny aparát nech funguje na báze propagácie podpornými produktmi či štátnou reklamou a nie vytváraním riadiacich štruktúr na okresoch, krajoch a neviem kde ešte. Veď títo funkcionári sú len púhymi úradníkmi. Nech funguje model priamo financujúcich tvorcov rozvoja. Veď funguje tuším nejaký model poplatkov od zariadení do kasy obcí. „Je to poplatok za posteľ (2 Sk za posteľ ročne), ktorý platí každý majiteľ penziónu alebo ubytovania na súkromí a rekreačný poplatok, ktorý platia návštevníci NP (15 Sk za deň). Aj keď 70 % obcí a 40 % vlastníkov a podnikateľov v cestovnom ruchu uviedlo, že zisky z ich ekonomických činností v NP sa využívajú opäť na manažment alebo na rozvoj služieb v tomto území, v praxi je hodnovernosť tejto informácie neoveriteľná. Oba poplatky sú príjmom v rozpočtoch obcí a ich využitie podlieha rozhodnutiu obecného zastupiteľstva a nie je viazané účelom využitia podľa pôvodu príjmu. Množstvo obecných prostriedkov investovaných do ochrany a manažmentu parku tak nezávisí len od ekonomickej situácie obce, ale aj od záujmov obecného zastupiteľstva.“ Zdroj: http://www.uke.sav.sk/zp/2002/zp1/kluvanko.htm (údaje sú staršieho dáta a išlo o NP Slovenský raj) Model financovania za „postele“, ktoré sú smerované do obce jasne naznačuje, že ide o turizmus – teda cestovateľstvo. Prečo má chatár platiť obci, ak je táto od neho na hony vzdialená? Ak by to bolo myslené vážne a do rozvoja turizmu by bola vložená aj turistika v tom širokom slova zmysle, bol by tam model, ktorý predkladám. Ak teda už majitelia zariadení, ku ktorým sa dovedie klientela práve vďaka značkárom, propagátorom, gepeéskarom a ďalším neplateným priaznivcom, (teda inými než obce), čosi niekomu odvádzajú, platia, tak by mali platiť práve týchto nadšencov a turistov. Neviem prečo to ide na obec a tam sa to môže rozhodnúť. Ak teda hovoríme o tejto dani či odvode, (nazvem ju „turistickou daňou“) tak tá by mala byť smerovaná priamo do KST (či inej organizačnej strechy aktivít v prírode, ak by činnosť mala v štatúte a zúčastňovala by sa aktívne činností). Tam sú tie včielky, čo pracujú na rozvoji turistiky a turizmu. Tento model ja ale nevidím.
Musím namietať, že sa opäť vytvárajú
rozličné úrady a nerieši sa základný problém – spomínal som tok
financií – „daň za posteľ“ že je „spapaná“ obcou a tam to končí... Mnoho a
mnoho aktivistov pracuje zadarmo v oblasti turistiky a je hanbou pre
PODPORU, keď deti idú farbiť značky do lesa, nieto ani na farby. Pretože už tie
deti už samé pochopili, že je dobré, ak sa bude značkovať a poznávať
príroda a oni s rodičmi trafia do doliny a späť, pochopil to
chatár tam v tom odlúčenom konci sveta. A my tu ideme riadiť od stola
proces, čo dávno beží.... Podpora – je tvorbou príležitosti a nie
budovanie ďalších štruktúr. Ako je to s cestovným ruchom na
Slovensku a ako je „profesionálny“ hovorí tento blog.
Vlado Čuchran - www.horami.sk
V turizme nás susedia valcujú
V turizme nás susedia valcujú
http://www.casopiszornicka.sk/ekonomika/spolocensky-servis/v-turizme-nas-susedia-valcuju.html
Slovensko lákalo turistov fotografiou Sněžky
Bratislava - Turisti, ktorí chcú vystúpiť na Sněžku, by sa nemali
ponáhľať do Česka, ale na Slovensko. Takýto dojem museli nadobudnúť
návštevníci internetovej stránky štátnej Slovenskej agentúry pre
cestovný ruch, ktorá sa k nám snaží pritiahnuť čo najviac zahraničných
turistov. V snahe o propagáciu Slovenska sa však agentúra trochu sekla -
turistov lákala i fotografiou najvyššej českej hory Sněžky.
Sem môžete vložiť nový alebo pretiahnuť existujúci obsah.
Pre nápovedu ako začať Kliknite sem
Pre nápovedu ako začať Kliknite sem
Slovenský motýľ propaguje českú Sněžku
23.08.2005 / ETREND / Marketing a reklama
Prešľap so švajčiarskymi reáliami, ktoré pri predvolebnej kampani pre stranu HZDS-ĽS použila agentúra Donar Fedora Flašíka, má svoje pokračovanie. Štátna Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) pri predstavovaní svojho nového loga propaguje Česko. Na oficiálnej stránke agentúry sa totiž slovenský motýľ vyníma vo fotografii najvyššieho vrchu Českej republiky – Sněžky.
Či naozaj nejde len o mimoriadnu podobnosť, sa TREND pýtal pracovníkov Krkonošského národného parku. Piati z nich potvrdili, že na snímke je symbol českých hôr – Sněžka.
Omyl napokon potvrdila aj marketingová šéfka SACR Alexandra Očkayová. Uviedla, že agentúra sa uspokojila s vysvetlením tvorcov loga a dodávateľov propagačných materiálov – spoločnosti Rubrica Creative, že chyba bola na strane fotobanky, ktorá nesprávny záber dodala. A tak to podľa nej nemusí riešiť SACR, ale reklamná agentúra s firmou, ktorá medzi fotografie slovenských hôr zamiešala aj Sněžku.
Za problém to A. Očkayová nepovažuje aj preto, lebo snímky na oficiálnej turistickej stránke Slovenska majú slúžiť „výhradne na ilustračné účely, nie na priame propagačné účely“. Fotomontáž slovenského motýľa s českou Sněžkou nachádzajúcou sa do utorka tohto týždňa na oficiálnej webstránke SACR tak podľa nej nie je súčasťou propagácie Slovenska. A tvrdí, že k žiadnemu ďalšiemu hromadnému šíreniu obrázka českej hory neprišlo.
viac http://www.abcreklama.sk/news.php?sel=1&id=1405
Prešľap so švajčiarskymi reáliami, ktoré pri predvolebnej kampani pre stranu HZDS-ĽS použila agentúra Donar Fedora Flašíka, má svoje pokračovanie. Štátna Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) pri predstavovaní svojho nového loga propaguje Česko. Na oficiálnej stránke agentúry sa totiž slovenský motýľ vyníma vo fotografii najvyššieho vrchu Českej republiky – Sněžky.
Či naozaj nejde len o mimoriadnu podobnosť, sa TREND pýtal pracovníkov Krkonošského národného parku. Piati z nich potvrdili, že na snímke je symbol českých hôr – Sněžka.
Omyl napokon potvrdila aj marketingová šéfka SACR Alexandra Očkayová. Uviedla, že agentúra sa uspokojila s vysvetlením tvorcov loga a dodávateľov propagačných materiálov – spoločnosti Rubrica Creative, že chyba bola na strane fotobanky, ktorá nesprávny záber dodala. A tak to podľa nej nemusí riešiť SACR, ale reklamná agentúra s firmou, ktorá medzi fotografie slovenských hôr zamiešala aj Sněžku.
Za problém to A. Očkayová nepovažuje aj preto, lebo snímky na oficiálnej turistickej stránke Slovenska majú slúžiť „výhradne na ilustračné účely, nie na priame propagačné účely“. Fotomontáž slovenského motýľa s českou Sněžkou nachádzajúcou sa do utorka tohto týždňa na oficiálnej webstránke SACR tak podľa nej nie je súčasťou propagácie Slovenska. A tvrdí, že k žiadnemu ďalšiemu hromadnému šíreniu obrázka českej hory neprišlo.
viac http://www.abcreklama.sk/news.php?sel=1&id=1405
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)