KOBERCE, UBYTOVANIE - REJDOVÁ

príbeh

Dedinka nenápadne osadená v rozložitom údolí jednej z dolín Stolických vrchov. Nenápadná odbočka na ceste z Rožňavy do Dobšinej. Nepríliš vydarený vstup s chatrčami a ich obyvateľmi, ktorý odrádza. Napodiv, v obci to funguje a nie sú tu ani tak časté oplotenia a z fasád roztomilých dreveníc nemiznú historické drevené, či kovové artefakty. Panuje tu pokojná atmosféra, ďaleko od civilizovaného hurhaja a zmätku. Chlapi opravujúci strechy, akoby sa dohodli na spoločnom termíne. Určite vedia, že tu na valasku je život drsnejší, čas na prácu kratší. Romantika ich príbytkov je vykúpená preliatym potom predkov pôvodných obyvateľov.

Čas je ku tu pôvodnej kultúre nejaký zhovievavý, drevo je trvácne, kameň celý, domy tu žijú tak, ako v čase ich zrodu. Zub času ich príliž nenačal.

Minulosť a prítomnosť sa preplieta dymom horúcich pecí z obydlí. Pec je tu tak, ako všade spojivom rodiny. Tu navyše dotvára atmosféru domácej kuchyne, ubytovania, čo ponúka obec a miestni obyvatelia. K tomu domácka prívetivá atmosféra. Mliečko od kravičky, vajíčka priamo spod sliepočky, syr, mäso z pitvora, voňavý koláč od gazdinej, kompót z lesných plodov, z lesa kde stretneš medveďa a babku korenárku. Nič neprešlo chemickým prostredím supermarketov. Udivené očká dieťaťa neveria, že slivky rastú na strome a nevyrábajú sa v supermarkete.

Vidím úctu obyvateľov k sebe a k svojej minulosti. Vidieť tu rozličné značky áut. Aj tu sa pozná kto je kto a niektoré prvky stavieb narušujú nostalgiu pôvodných domov v duchu moderných stavebných materiálov, či puklíc z áut na stene drevenice. Vidieť, že niekde pôvodné nitky domácich sa ani po generáciách nepretrhli a domy sú vyžívané ako chalupy.

Podvečerná prechádzka, či ranné zobúdzanie sa slniečka predierajúceho sa spoza hradieb okolitých hôr, to je hotová pastva pre moje oči a foťák. Množstvo detailov ma uchvacuje. Nerátal som s tým, že navštívim dom akademického maliara Júliusa Hegyesyho. Úžasné. Akoby som vošiel do nedeľnej chvíľky poézie. Nečudujem sa, že sa venoval umeniu, takto obklopený.

Dedina http://www.rejdova.sk/ je známa svojou históriou, tradíciami, folklórom. Domácim tkaným kobercom sa venuje napr. rodina Molčanovcov. Vyhľadávané sú pre ich rozmanitosť, ručnú technológiu. Rodina sa venuje agroturizmu v ponuke ubytovania a domácej stravy pre hostí, v spoznávaní miestnych zvyklostí, života, kultúry.

Ako turistu ma zaujal a náučný chodník sprevádzajúci chodníky v okolí, čo pomáha poznať prírodu, kraj, po každej stránke. To ma motivovalo, že som po strávenej noci, šiel skúmať okolie a najmä Stolicu. Tu som narazil na stopu medveďa, čo mi išiel oproti, niekoľko hodín predo mnou, po tej istej blatistej ceste. Stolica je ale iný príbeh. 

pozri: http://www.horami.sk/koberce/

KOBERCE, UBYTOVANIE:

Molčan Ján, 

Rejdová 55, 

Slovensko

0910 450 708

matusmolcan@centrum.skmatusmolcan@centrum.sk

https://picasaweb.google.com/114344032662100345643/Rejdova303182014

https://picasaweb.google.com/114344032662100345643/RucneTkaneKoberceVRejdovej

Srandovné služby na Slovensku pokračujú

Už sme si nejako zvykli, či skôr naučili prijímať správy (ale ja si na to nikdy nezvyknem), že na Slovensku sú pokrivkávajúce služby a neochotný či nevzdelaný personál (česť výnimkám) a niektorí podnikatelia zaradení do kategórie vyvolených pod pláštikom prezentácie tejto krajiny pýtajú nehorázne dotácie, aby nakoniec aj takto bielili štátnu pokladňu, a pritom nepomáhali cestovnému ruchu, ale sami sebe, na neznalosť základných návykov, rozsahu a kvality služieb takýchto zariadení, kde zvíťazila komercia pred účelom, kde včerajší neznalec problematiky dnes podniká v v cestovnom ruchu, na rozšafné štátne podpory, jasné, že pre vyvolených, kde sa vynakladajú neuveriteľné sumy na vydanie akýchsi propagačných CD, vraj na propagáciu Slovenska, čo nikde nevidieť (a dosť chodím a nikde nič), že sa tu spochybňujú pradávne vlastnícke práva ku chatám a zariadeniam turistických spolkov vo Vysokých Tatrách, ešte z čias Rakúsko – Uhorska, keď tu istý populista, vodca, so svojou suitou sprivatizovali úplne náhodou lukratívne pozemky a úplne náhodou v čase, keď sa tu čosi tára o olympiáde na Slovensku sa tu robia znova kroky vedúce k devastácií krajiny pod Tatrami, aby sa následne skonštatovalo „stalo sa tak už čo“ a sú snahy rozobrať si chaty, ktoré fungujú pre verejnosť, v správe štátneho orgánu patriacemu terajšej vládnej moci, tak to vnímam každú chvíľu a vždy, ale to, že sa táto krajina dokáže stále viac a viac zhovädiť, nevraviac o politických dianiach, tak to mi už rozum zastáva.

Kto trocha pozná Slovensko zistí, že proklamovaná prívetivosť, ochota, patrí čím ďalej viac do skanzenu, vynímajúc prostých obyvateľov najmä v náročnejších odľahlejších končinách. Služby sa zhoršujú, už len napr. zavretými obchodmi v nedeľu, takže hladný návštevník si o tom urobí svoj názor a najbližšie túto krajinu obíde veľkým oblúkom, takže vznikne potreba štátu podporiť cestovný ruch, zasadne tisíc úradníkov, nájde sa riešenie, vyhľadá správna firma a vyhlási sa pre ňu súťaž, víťazná firma to vyrieši tým, že zinkasuje balík peňazí, časť z toho odvedie usporiadateľom takejto srandy. Bilanciu na poli cestovného ruchu to nijako nezlepší, peniažky sa dostali na správne miesto, upevnila sa vládna moc a personál zariadení cestovného ruchu bude naďalej akoby na nútených prácach, tržby štátu sa nezvýšia, naopak zvýšia výdavky vynaložené na úradnícky chápaný rozvoj cestovného ruchu, takže štát si bilanciu príjmov a výdavkov musí vylepšiť zvýšením príjmov, čo predstavujú dane, poplatky, kolky inkasované od ľudí. Ten istý neprívetivý (česť výnimkám) personál potom nadáva na nízky plat, vysoké dane, zlú dopravu, drahé zdravotníctvo... drahý štát.

Pozri:
http://www.lidovky.cz/baldynsky-do-tater-uz-nikdy-kecup-iba-k-ranajkam-a-skibus-nepremava-108-/nazory.aspx?c=A140319_143553_ln_nazory_rak 

Slovenský turizmus - márna snaha o zlepšenie

http://dennik.tyzden.sk/eugen-korda/2013/08/18/vysoke-tatry-nikdy-viac/
Nuž realita je taká a asi nebudem sám a jediný, čo má podobné skúsenosti. Neviem si predstaviť, že krajina, kde to škrípe na každom kroku, kde funguje asi len predpoveď počasia, ale občas sa nestrafia dátumy, si trúfa napr. na usporiadanie olympiády. Ak chce mať blamáž sveta v každom ohľade, s tunelom na konci rozpočtu, za tým pustatina, tak prosím. Už nás spoznali pri usporadúvaní istej olympiády, takže nič nového. O cestovnom ruchu je radosť písať. Veď je tu toľko príbehov, námetov...

Turizmus dagdze na vyhodze

„Ide Vám vlek?“
„Neznam“
„Pôjde?“
„Neznam“
„Máte niečo dobré k jedlu?“
„Neznam, bo kuhar sebe bere najľepše meso domu“
„Prosím si nealkoholické pivo“
„Dobre“
„Ale ja som chcel nealko nie dvanástku“
„A to ne jedno?“

Zdroj informáci pre tvorcov turizmu

http://www.praveorechove.com/
Tak toto by si mali tvorcovia turizmu zobrať za domácu úlohu a naštudovať! Aby spoznali Slovensko a jeho tradície ako hlbokú studnicu poznania.

www.horami.sk Vlado Čuchran

TURIZMUS: Slovenské lyžiarske strediská patria v Európe k najlacnejším

http://www.tasr.sk/25.axd?k=20111222TBB02042

TURIZMUS: Slovenské lyžiarske strediská patria v Európe k najlacnejším

Viedeň 1. januára (TASR) - Najdrahším lyžiarskym strediskom v Európe je nórsky Hemsedal, vyplýva zo štúdie portálu www.ab-in-den-urlaub.de. V Hemsedale sa za skipas na jeden deňv priemere platí 49 eur. Druhým najdrahším strediskom je Graubünden vo Švajčiarsku, kde sa za deň lyžovania platí 47 eur, a rakúsky Ischgl so 46 eur na osobu a deň je tretí. Na dolnom konci zoznamu sa nachádzajú slovenské Nízke Tatry a české Krkonoše, kde jeden deň lyžovania v priemere stojí 25 eur respektíve 21 eur.
Portál skúmal ceny v 488 strediskách v 11 európskych krajinách. Z výsledkov vyplýva, že napríklad vo Švajčiarsku patria takmer všetky strediská k drahším, v Rakúsku sa nájdu takmer všetky cenové kategórie od najdrahších až po lacné.
Portál radí, aby si lyžiari, ktorí počas sezóny lyžujú dlhší čas, kupovali týždenné alebo sezónne skipasy. Vo Švajčiarsku, Nórsku a Francúzsku sa sezónna karta oplatí pre tých, ktorí na kopcoch pobudnú viac než štyri týždne. Vo Švédsku, Rakúsku, Lichtenštajnsku, Fínsku, Nemecku a na Slovensku sa oplatia už pri viac než troch týždňoch.
Vo Švajčiarsku, Nórsku, Švédsku, Rakúsku a Nemecku sa týždňový skipas oplatí od šiesteho dňa, v Lichtenštajnsku a Fínsku od piateho dňa. Naopak, v Taliansku, Francúzsku a na Slovensku nie sú týždňové skipasy výhodnejšie ako sedem jednodňových skipasov.
Najdrahšie sú v priemere týždňové skipasy vo Švajčiarsku (229 eur), za ktorým nasledujú Taliansko (213 eur), Rakúsko (204 eur), Nórsko (197 eur) a Fínsko (189 eur). Najlacnejšie sú v Česku (100 eur), na Slovensku (124 eur) a v Nemecku (128 eur).
Informovala o tom agentúra APA.

Na úvod odcitujem článok: z http://cestovanie.sme.sk/c/6196394/sef-turizmu-slovaci-stale-nevedia-byt-mili.html

Šéf turizmu: Slováci stále nevedia byť milí

To, čo Slovákom turisti zo zahraničia najviac vyčítajú, je prístup.

BRATISLAVA. Úroveň cestovného ruchu sa u nás zlepšuje, obsluhujúci Slováci však stále nevedia byť takí milí a priateľskí ako ich kolegovia zo zahraničia. Tvrdí to generálny riaditeľ Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) Peter Belinský.

Zahraniční novinári a touroperátori, s ktorými Belinský prichádza do kontaktu, si pochvaľujú najmä zlepšujúcu sa infraštruktúrnu vybavenosť niektorých regiónov. "Vezmime si Liptov, Tatry, kde hovoria o vybavenosti lyžiarskych svahov, o akvaparkoch, vysoko hodnotia štandard ubytovania na Slovensku," povedal agentúre SITA šéf SACR.

Počet zahraničných návštevníkov v slovenských ubytovacích zariadeniach v prvých troch kvartáloch tohto roka stúpol oproti rovnakému obdobiu minulého roka o desať percent. Najviac turistov k nám chodí z Česka, Poľska, Maďarska, Nemecka, Rakúska, Ukrajiny a Ruska.

To, čo Slovákom ľudia zo zahraničia najviac vyčítajú, je podľa Belinského ľudský prístup. "Nevieme byť milí pri obsluhovaní, chýba nám troška taký profesionálny úsmev, profesionálna ústretovosť. Stačí, keď prídeme do zahraničia a vidíme našich ľudí, ktorí obsluhujú napríklad v Rakúsku v lyžiarskych strediskách a všetci sú milí, profesionálni. Neviem, prečo sa nám toto nedarí doma na Slovensku," vysvetlil Belinský.

Ako však dodal, v súčasnosti sa vo všetkých ukazovateľoch zlepšujeme. "Trend je dobrý. Čo ešte naozaj potrebujeme, je, aby sa spustila k tejto téme aj celospoločenská diskusia," doplnil. Na zlepšujúci sa stav podľa Belinského poukázali aj tohtoročné majstrovstvá v hokeji, ktoré sa odohrali v Bratislave a Košiciach. "Slovensko ukázalo istú kompetentnosť, že vie zorganizovať aj veľké udalosti a na slušnej úrovni," uzavrel.

O úrovni služieb a o odbornej zdatnosti manažovania turizmu píšem na tomto blogu, čitateľ nech si ho prelistuje a skonštatuje slovenské špecifiká, viac menej zodpovedajúce citovaným výčitkám. Nie sú to vymyslené báchorky, ale konkrétne udalosti s dôkazmi. Toľko na úvod.

Turizmus, teda cestovanie a spoznávanie krajiny potrebuje mať odborne zdatných ľudí, ktorí sú zanietení v danom odbore, poznajú svoj odbor a svoju krajinu a nie sú to len tvrdí biznismani, ktorým je jedno v akom odbore podnikajú. Personál, ten lepší sa uplatnil inde za iné peniažky. Personálu taktiež musí práca voňať. A veruže mnohokrát nevonia.

A legislatíva o ktorej sa tiež niekde zmieňujem, nemôže byť nápomocná týmže vytvára nejaké teplé miestečká pre rozličných funkcionárov, ktorí nevedia kde je Sněžka, alebo, nepoznajú ani svoje okolie, nieto ešte svoju krajinu.

Podpora turistiky, turizmu a prírodných aktivít nespočíva v toku financií, nadobudnutých tržbou za pobyty, nocľahy, odvádzaného do kasy, kde sa použijú úplne na iné účely.

Podpora nie je len v tvorbe bulletinov za štátne prostriedky smutne sa povaľujúcich na policiach recepcií hotelov, možno aj chát, o ktoré málokto zavadí. Tie často nie sú tam, kde by informácie mali poskytnúť. Je to aj v tvorbe a ochrane prírody, bráneniu jej devastácií,  pýcha na krásy krajiny. Patričná dávka lokálpatriotizmu daná výchovou či prirodzenosťou. Empatia poskytovateľov služieb, odborné manažovanie od štátu počnúc. Pohľad návštevníka na zatvorený bufet, nexistujúci informačný systém, odstavený bager pred oknami ubytovania, či zerodovanú zjazdovku v lete, je asi zlá reklama. Je to v ľuďoch.

Návštevnosť cudzincov je v mnohých prípadoch len krátkodobá. Prečo asi? Obec, mesto nemá čo ponúknuť, alebo aj má, ale nevie to ponúknuť. Veľmi jednoduché je porovnanie Slovenska  a Česka. Zatiaľ u našich susedov domorodci poznajú svoju obec, dedinu, poznajú jej pamätihodnosti, históriu, majú svoje zámočky, kúrie, hospody, mlyny, treba sa spýtať na Slovensku či vedia, kto žil v blízkom kaštieliku...

Máme množstvo pamiatok, kúpeľov, prameňov, význačných prírodných a krajinných lokalít, pamiatok, rezervácií a nie hocijakých a nebyť GPS ani o nich nevieme, alebo tam netrafíme. Smerovníky málokde existujú, zato máme množstvo bilbordov a iných krajinu hyzdiacich pútačov, cez ktoré pomaly tú nádhernú krajinu ani nie je vidieť.

Máme množstvo prívetivých ľudí, ktorí takto neformálne reprezentujú našu krajinu, máme množstvo špecialít, čo hodnotia najmä vyznávači dobrého jedla. Máme mnoho nadšencov pracujúcich dobrovoľne na propagáci Slovenska a informáciách o ňom. Máme...

Máme. Ale akosi to nevieme podať, predostrieť, ukázať, pochváliť sa tým. To je tá slovenská choroba turizmu.

Vlado Čuchran  horami.sk

Slovenský turizmus

"Slovensko nemá unikátne prírodné krásy. Navyše ľudia, ktorí k nám prichádzajú, majú pocit, že za peniaze, ktoré dávajú, nedostávajú adekvátne kvalitné služby,“ povedal Róbert Kičina z Podnikateľskej aliancie Slovenska. Podľa neho tvorcovia správy nám vyčítajú aj nízku úroveň leteckej infraštruktúry. ...  (http://www.pluska.sk/ekonomika/spolocensky-servis/v-turizme-nas-susedia-valcuju.html)
Nuž nedá mi nereagovať. Slovensko je jedna z mála krajín s tak bohatou pestrosťou prírodných krás na malom priestore od nádherných veľhôr, cez divoké rokliny, romantické hole, poľany, grúne, kopce, doliny, minerálne pramene, pralesy, rašeliniská, lužné lesy až po nádherné podzemné skvosty, s prírodou s pôvodnou faunou, flórou, MÁ jednoznačne čo ponúknuť. Ako dlhoročný turista či horolezec a jaskyniar viem o čom hovorím.
Služby? Slovenské prostredie služieb v turistike a turizme žiaľ nemá profesionálnu úroveň v oblasti propagácie. Spomeňme nešťastný prípad - článok "Slovensko lákalo turistov fotografiou Sněžky" (http://korzar.sme.sk/c/4523632/slovensko-lakalo-turistov-fotografiou-snzky.html) ale aj (http://www.abcreklama.sk/news.php?sel=1&id=1405) čo je trapas nad trapasy.
Porovnanie služieb na Slovensku a inde? Kde ako, ale výrazne to návštevník pozná prekročením Slovensko - Poľskej hranice Tatier. Na jedne strane ohromný nápor ľudí dobre zvládnutý službami, stravou, ubytovaním, informáciami, na druhej strane rozbité záchody, žiadna strava, žiadne informačné materiály. Nuž úbohosť slovenských hostiteľov. Neviem aký návštevník sa do slovenskej destinácie vráti, ak nemá základný pocit pohody.
Je to v ľuďoch. A sú obce aj na našej strane, kde to turisticky frčí. Nik im nič nevnucoval, nepýtajú Eurofondy, nefrflú, pracujú na sebe a žiju z návštevnosti. Držím im palce.
Myslím, že v profesionálnych štátnych inštitúciách propagujúcich Slovensko by mali byť profesionáli odchovanými na horských chodníkoch, ktorým určite nerobí problém zemepis vlastnej krajiny a nie úradníci poznajúc krajinu snáď len spoza okna klimatizovanej limuzíny.
Vlado Čuchran - www.horami.sk    


pokračovanie...

Slovenský turizmus na pokračovanie

<><> <><>

Žiaľ stále to nefunguje. Opäť tu máme legislatívu, ktorá tu vytvára štruktúru riadenia. Pracujem v turistike nejaký ten rok a zaujíma ma oblasť prírody turistiky, rozvoja turizmu a sledujem s úsmevom slovenský turizmus najmä pre niektoré trapasy v minulosti a mám na neho veľmi kritický názor. Zaujíma ma model financovania podpory turistiky, prešiel som si zákon o Podpore cestovného ruchu a pravdupovediac mám pocit, že je to zákon o orgánoch o byrokratických orgánoch, článkoch a nie o modele podpory. (veď sa tak nazýva) Čítam na webe niektoré balastné dokumenty o „rozvoji“ z rozličných zdrojov. Je to, ako keby tí ľudia nikdy neboli v teréne a mnohé hovorí o nepoznaní vlastnej krajiny, čo je smutné. Teoretici. Frázy, dopletená štylizácia, komplikovanosť založená na byrokratickej pyramíde a na riadení. Všetci chcú len riadiť. Štátny dirigizmus. Mám pocit, že pohyb v prírode či pamätihodnostiach by nemal byť riadený komplikovanými orgánmi, lebo to skončí amaterizmom. Štát má vytvoriť rámec, pravidlá v ktorom má fungovať cestovný ruch a turistika. Nie som presvedčený, že by pobyt ľudí v prírode, cestovateľstvo by malo byť riadené. Vždy ide o princíp dopytu a ponuky a nie o príkazy, umelé dotácie, či záchranné balíky, ako si to vyžadovali niektoré firmy, ktorým nevyšla sezóna (sneh, a pod.) To je riadna trúfalosť.

Slovensko je nádherná krajina a domáci ju poznajú v mnohých prípadoch menej ako zahraniční návštevníci a čo je smutné, ich kroky smerujú za hranice, aby potom pri spoločenskom posedení ukazovali svoje digifoto s Egypta či exotických ostrovov. Samozrejme, že keby aj by mali poznať napríklad Malú Fatru hoci len z doliny, zvolia si radšej Veľkú, pretože to znie v takýchto kruhoch lepšie. Zmenili sa batožiny. Miesto batoha či tašky stačí tučná peňaženka. Nuž...

KST (Klub slovenských turistov) je platený z príspevkov a od štátu. Existuje množstvo dobrovoľníkov, nadšencov a propagátorov krás Slovenska, (množstvo webov) zapojených do tvorby značení, aktualizácie a spracovania údajov v teréne (GPS), zhotovovaní a údržbe terénnych bodov. Títo majú najväčší podiel na rozvoji cestovného ruchu. Sú to osobné kontakty, komunikácia, výmena skúsenosti, informácie v teréne, čo tvorí podstatu diania na horách či v mestách. Štátny aparát nech funguje na báze propagácie podpornými produktmi či štátnou reklamou a nie vytváraním riadiacich štruktúr na okresoch, krajoch a neviem kde ešte. Veď títo funkcionári sú len púhymi úradníkmi. Nech funguje model priamo financujúcich tvorcov rozvoja. Veď funguje tuším nejaký model poplatkov od zariadení do kasy obcí. „Je to poplatok za posteľ (2 Sk za posteľ ročne), ktorý platí každý majiteľ penziónu alebo ubytovania na súkromí a rekreačný poplatok, ktorý platia návštevníci NP (15 Sk za deň). Aj keď 70 % obcí a 40 % vlastníkov a podnikateľov v cestovnom ruchu uviedlo, že zisky z ich ekonomických činností v NP sa využívajú opäť na manažment alebo na rozvoj služieb v tomto území, v praxi je hodnovernosť tejto informácie neoveriteľná. Oba poplatky sú príjmom v rozpočtoch obcí a ich využitie podlieha rozhodnutiu obecného zastupiteľstva a nie je viazané účelom využitia podľa pôvodu príjmu. Množstvo obecných prostriedkov investovaných do ochrany a manažmentu parku tak nezávisí len od ekonomickej situácie obce, ale aj od záujmov obecného zastupiteľstva.“ Zdroj: http://www.uke.sav.sk/zp/2002/zp1/kluvanko.htm  (údaje sú staršieho dáta a išlo o NP Slovenský raj) Model financovania za „postele“, ktoré sú smerované do obce jasne naznačuje, že ide o turizmus – teda cestovateľstvo. Prečo má chatár platiť obci, ak je táto od neho na hony vzdialená? Ak by to bolo myslené vážne a do rozvoja turizmu by bola vložená aj turistika v tom širokom slova zmysle, bol by tam model, ktorý predkladám. Ak teda už majitelia zariadení, ku ktorým sa dovedie klientela práve vďaka značkárom, propagátorom, gepeéskarom a ďalším neplateným priaznivcom, (teda inými než obce), čosi niekomu odvádzajú, platia, tak by mali platiť práve týchto nadšencov a turistov. Neviem prečo to ide na obec a tam sa to môže rozhodnúť. Ak teda hovoríme o tejto dani či odvode, (nazvem ju „turistickou daňou“) tak tá by mala byť smerovaná priamo do KST (či inej organizačnej strechy aktivít v prírode, ak by činnosť mala v štatúte a zúčastňovala by sa aktívne činností). Tam sú tie včielky, čo pracujú na rozvoji turistiky a turizmu. Tento model ja ale nevidím.

Musím namietať, že sa opäť vytvárajú rozličné úrady a nerieši  sa základný problém – spomínal som tok financií – „daň za posteľ“ že je „spapaná“ obcou a tam to končí... Mnoho a mnoho aktivistov pracuje zadarmo v oblasti turistiky a je hanbou pre PODPORU, keď deti idú farbiť značky do lesa, nieto ani na farby. Pretože už tie deti už samé pochopili, že je dobré, ak sa bude značkovať a poznávať príroda a oni s rodičmi trafia do doliny a späť, pochopil to chatár tam v tom odlúčenom konci sveta. A my tu ideme riadiť od stola proces, čo dávno beží....  Podpora – je tvorbou príležitosti a nie budovanie ďalších štruktúr. Ako je to s cestovným ruchom na Slovensku a ako je „profesionálny“ hovorí tento blog.

Vlado Čuchran - www.horami.sk

V turizme nás susedia valcujú

V turizme nás susedia valcujú

Druhé Švajčiarsko sa nekoná. Naopak, v  konkurencieschopnosti v oblasti turizmu padáme doslova strmhlav dole a zaostávame aj za Maďarmi či Čechmi. Vyplýva to zo správy Svetového ekonomického fóra.
http://www.casopiszornicka.sk/ekonomika/spolocensky-servis/v-turizme-nas-susedia-valcuju.html

Slovensko lákalo turistov fotografiou Sněžky

Bratislava - Turisti, ktorí chcú vystúpiť na Sněžku, by sa nemali ponáhľať do Česka, ale na Slovensko. Takýto dojem museli nadobudnúť návštevníci internetovej stránky štátnej Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, ktorá sa k nám snaží pritiahnuť čo najviac zahraničných turistov. V snahe o propagáciu Slovenska sa však agentúra trochu sekla - turistov lákala i fotografiou najvyššej českej hory Sněžky.

viac http://korzar.sme.sk/c/4523632/slovensko-lakalo-turistov-fotografiou-snzky.html

Späť

Sem môžete vložiť nový alebo pretiahnuť existujúci obsah.

Pre nápovedu ako začať Kliknite sem